Nové usporiadanie sveta nezačalo 11. septembra

Podrobnosti

Vytvořeno 8. 8. 2005

Twitter

(Dodnes máme len čiastočné, pochybné a neskoré doklady). Bin Ladin bol páchateľom, lebo prezident Bush naňho ukázal prstom - možno aj napriek lepšej znalosti veci. Udierali sme do kláves. Jediným problémom bolo, ako sa to meno vlastne píše: Ben? Bin? Ibn? Veľkým, alebo malým písmenom?
Pri pochybnostiach som písal Bin Laden ako šifru pre vytúžené, nutné a najväčšie zlo. Niekoľko týždňou pre 11. septembrom som čítal na internete jeho vyhlásenie vojny Západu, lebo mi jeden redaktor novín "Al-Ahram" z Kaira rozprával o plánovanom útoku na Afganistan. Typická arabská fáma, pomyslel som si. Keď Bin Ladin v roku 1998 písal svoje epištoly, onačili ho Američania za pôvodcu všetkých atentátov, ktoré boli predtým striedavo pripisované egyptskému Džihádu, Muammarovi al Gaddáfimu, sudánskemu Hassanovi al Turabi, sýrskej tajnej službe, alebo Teheránu. či už išlo o atentát na World Trace Center v roku 1993, masaker v Luxore, alebo útoky na veľvyslenectvá vo východnej Afrike. Západ je náchylný koncentrovať obraz svojho nepriateľa do jednej osoby, šifry.

Neskôr sme sa dozvedeli niečo zvláštne. Existovali šeky amerických bánk pre Al Kaida kádre, jedna návšteva CIA pri chorom Bin Ladinovi, konferencia medzi Američanmi a Talibanim v lete 2001 v Berlíne a mnohé iné. 11. september nebol začiatok dejín, bolo to pokračovanie inými prostriedkami.

No "Corleone teroru" (Newsweek) odhalil všetkých (okrem obetí). Od vtedy sa zabudlo na predhistóriu. Dáva do úzadia americké "rodinné tajomstvo" (Arundhati Roy), úlohu naftárskeho klanu Bushovcov a obchody s Bin Ladenovcami, sponzorovanie volieb zo Saudskej Arábie. Zo stola je preč kritika mnohých intervencií Západu v arabskom svete, desaťročia trvajúceho riadenia a ozbrojovania islamských bojovníkov CIA a Saudskou Arábiou (pokračuje to ďalej: dnes podporujú čínskych uigorských bojovníkov), budovania Talibanu pakistanskou tajnou službou na príkaz Washingtonu.
Žiadne sprisahanie: banálna geopolitika a geoekonomika. Raz sa dozvieme pravdu o tom, ako USA zobrali 11. september ako zámienku na útok na zaistenie naftových rezerv centrálnej Ázie, napríklad v memoároch bezpečnostnej poradkyne Concoleezza Rice napríklad, tak ako nedávno odhalil poradca Jimmiho Cartera Zbignew Brzezinski, že neváhal nalákať Sovietov do Afganistanu. Bin Laden nie je žiaden nový Saladin, ale zahral svoju úlohu bravúrne. Keby sa nebol býval v hre angažoval s toľkým zlým zápalom, musel by ho preziden Bush vymyslieť. Tak už nebola téma nového usporiadanie sveta.
Experti na terorizmus a Islam, mnoho z nich pozná svoj objekt výskumu len z letnej dovolenky, smeli televíznemu občanovi rozprávať rozprávky Memedzinárodnom islamskom terore. Novodobí filozofi pracovali na boji kultúr: "My sme vojaci civilizácie!", kričal hystericky Alain Finkielkraut.
Nemeckí publicisti inštalujú novú myšlenkovú políciu, nadchnutý uniformou hrozného postihnutia: už len úvahy o tom, či je možné, že teror kvitne na pôde chudoby, útlaku a vojny - téma, o ktorej dokonca svetová banka nahlas premýšľa - je "podlé myslenie", hlásal prísne novinár Spieglu Reinhard Moor. Dezercia. Rozpútal sa boj o mysle . Jedným vrzom sa dostala na index už aj pochybnosť o rozpútanej globalizácii.
Po roku sa toho urobilo veľa. Taliban je zhodený. Uzbekistan, Kirgizsko, Tadžikistan a Afganistan, kľúčové krajiny pre prístup k rope a plynu, sú zaistené americkými základňami. Od Džakarty po Bahrain je Amričanmi postarané o poriadok. V Ázii, Afrike a Latinskej Amerika sa pod značkou "boja proti terorizmu" potláča opozícia. Teraz sa verejnosť pripravuje nato, že sa svojvôľa aj v Saudskej Arábii skončí.
Dlho zaznávavané vojny sa môžu opäť viesť, nesú ale značku "spravodlivej vojny", "policajnej akcie" alebo "preventívnej vojny". Generáli plánujú nasadenie armády vo vnútri. Ministri vnútra všetkých politických farieb pripravujú krízovými zákonmi koniec právneho štátu. Politicky šéf novín "Süddeutsche Zeitung" Heribert Prantl vo svojej knihe "Podozriví" poznamenáva o novelách zákonov vlády, že "pred tým si káždí mohol svojim správaním držať odstup od štátu. Nazývali sme to právny štát. V budúcnosti bude musieť občan dokázať, že nie je nebezpečný. Pre štát s mnohými bezpečnostnymi opatreniami sa stáva každí rizikovým faktorom."

Cesta k autoritatívnej spoločnosti.

Nevyhnutne nás napadne, že to čo zažívame nie je kríza, ale prelom epochy. Triezvo uvažujúc, nevďačí nové usporiadanie sveta útokom na Citatelu. Prestavba začala dávno pred tým. Jej črty: bezhraničný trh globálne brutálny, rastúce rozdiely v príjmoch, zmenšujúce sa ostrovy blahobytu, oslabovanie politickej moci kalitálom, porušenie spoločenskej zmluvy, neistý sociálny štát, rozpadajúce sa chudobné štáty, etnické vojny, USA ako zatiaľ jediná veľmoc.
Keď prišiel 11. september, deň ako každý iný v Nairobi, Bujumbure, Alžírsku, Gaze, Kolombe alebo Port-au-Prince, svet nezmenil. Naše vnímanie sa len zostrilo. Bin Laden, ak bol iniciátorom, zostril nášu pozornosť. Zbohom nevinnosť tých, ktorý sa cítili vo svojom skrývanom blahobyte bezpečne. Útoky ukončili reči o konci histórie. Spoznali sme, že vítazstvom trhu nezvíťazí automaticky demokracia. Je možné, že sa vec dokonca obráti: nekontrolovaná forma globalizácie ničivou mocou produkuje čoraz viac neistoty. Demokracii berie pôdu pod nohami.
Nemalý paradox: vojnová propaganda civilizácie proti barbarom znela zo všetký strán a pomery dostali opäť jasné kontúry. Odrazu sme videli, že zmeny vo svete, ktoré sme doteraz vnímali samostatne, sa navzájom podporujú, zosiľňujú, urýchľujú: zjednocujú sa do historickej sily, ktorá ničí 500 rokov rastúci model európskej kapitalistickej spoločnosti a jej civilizácie dôkladnejšie ako islamistické a rebelské sily sveta spolu.
Prezident Bush, šéf koncernu a iný myslitelia sveta sa snažia využiť príležitosť. Tí "no global" sú odpísaní, história, tešia sa noviny na Wallstreete v deň zriadenia kancelárie pre " Home Security". Kancelária mala pôvodne potláčať terorizmus. Autoritatívne režimy sa potešili.
Vnucuje sa malá spomienka na Marshalla McLuhana. V roku 1951 poznamenal: "Efekt Georga Orwella z knihy '1984' má chybu, že stav veci, ktorý už existuje projektuje do budúcnosti. Oslabuje tak pozornosť od súčasných vecí."
Už dávno sme na ceste k autoritatívnej spoločnosti, k "neliberálnej demokracii", alebo horšie, ku totalitarizmu. Demokratický princíp už nie je základnym ohraničením moci - naopak, píše Jean-Marie Guéhenno v knihe "Koniec demokracie": "V mene suverenity národa sa ospravedlňuje netolerantná moc. To by bolo pre demokraciu smrteľné".

Históriu prekonané.
Anthony Giddens, otec "tretej cesty" Tonyho Blaira, poukázal na "totalitárne tendencie neskorého kapitalizmu". Používa sa ako protijed na modernú sociálnu demorkaciu. A prehliada: sociálna demokracia je mŕtva, tak ako je mŕtvy európsky model sociálneho vyrovnania, aj keď nemeckí a švajčiarskí sociálni demokrati verbálne bránia svoj úpadok. Pred troma rokmi boli sociálni demokrati v jedenástich vládach z pätnástich krajín EU, ale nedostali sa ani k záväzne sociálnej charte. "Vládneme síce takmer všade, nie sme ale pri moci". priznal bývalý španielsky premiér Felipe Gonzales".
Európsky sociálny demokrati sa sami stali prebytočnými, pretože sa vzdali úlohy byť protiváhou trhu. Keď globálne koncerny utekajú pred spoločnosťou, tak to robia napríklad v Nemecku za pomoci daňovej reformy vlády sociálnych demokratov a zelených - napriek miliardovým ziskom dostávajú od štátu peniaze, neplatia ale takmer žiadne dane. Potom sú mestá ako Mníchov alebo jednotlivé spolkové krajiny prakticky pred bankrotom.
Že sa to javí len ako administratívny detail bez súvislostí, ďakujeme dvadsaťročnej práci na našich mysliach tisícov lobbystov, nadácií a pod. Myslíme si: ešte funguje soiciálna sieť, ešte volíme, ešte sa správame ako slobodní občania. áno. Keď Le Pen, Fini, Heider, Blocher siahnu po moci, bude čas na obranu.
To nevidí esenciu chodu vecí. Revolúcia sa neodohráva v televízii. Je už dávno v pohybe. Nebude žiaden pochod do Ríma, puč v Berne, žíadne autoritatívne prevzatie moci. Lepšie ako Blocher a spol sa o demontáž postarajú Blair, Stoiber, Aznar, Berluskoni. No dokončia už len to, čo ostane zničí oddelenie ekonomiky a spoločnosti: Ak politika nebude môcť byť prostredníkom medzi záujmami kapitálu a záujmami práce, tam sa spoločnosť rozpadne a demokracia zomrie. V tom spočíva prelom epochy: zatiaľ čo si globálne elity budujú svoje miesta mimo národov a štátov, dostáva štát novú úlohu. Ten má udržať v kľude občanov, ktorí nie sú zapojený do sociálneho systému.
Politici a novinári otáľaju, hrajú normalitu, odievajú veci do miernych slov. Občania sú už ďalej a 11. september zosilnil ich pocit neistoty. Napríklad počujú, že Schröder zdôvodňuje vysokú nezamestnanosť silou trhu: politika tu nemôže nič robiť. Svet občanov sa rozpadá, viera v pokrok je zlomená. Ak štát neorganizuje viac vyrovnanie, mal by aspoň vyčleniť tých čo majú málo, mal by podľa možností oddialiť úpadok, postaviť pevnosť. Tak sa nejeden Európan zmieril s autoritatívnym poriadkom, ktorý teraz vzniká.

-zo zahraničnej tlače-

www.komunisti.sk

{moscomment}

• < Předchozí
• Další >