Slovenská zkušenost říká: Ne vládním deformám!

Podrobnosti

Vytvořeno 1. 5. 2007

Twitter

Branislav Ondruš, známý slovenský porkokový aktivista a moderátor, přednesl na Vratimovském semináři zajímavý příspěvek o slovenské zkušenosti s deformami, které pro ČR připravuje Topolánkova vláda. "Vlani vačšina aktívnych voličov odmietla pravicové reformy vlády Mikuláša Dzurindu, až prekvapivo výrazne to viedlo k víťazstvu Smeru, sociálno-demokratickej strany. Tá vytvorila vládu s dvoma pravicovými stranami. To vyzerá podozrivo, ale iba s nimi mohla vytvoriť vládu, v ktorej dominuje a ktorú možno nazvať sociálnodemokratickou. Od jej nástupu uplynulo 200 dní a môžme porovnávať s predchádzajúcou vládou.

Načrtnem, čo zmena priniesla, ale užitočnejšie je ukázať prekážky, na ktoré pokusy o zmeny narážajú. Uvidíte, že niektoré pravicové reformy sú tak zásadné, že po istom čase sa stávajú nezhatiteľnými, alebo zvratnými len ťažko. O to dôležitejšie je im vôbec zabrániť.

To najdôležitejšie, čo sa zmenilo, je politicko-spoločenská klíma. Pred rokom si málokto dovolil verejne spochybňovať tzv. reformy a tvrdiť, že existuje alternativa. Aj rekonštrukcia sociálneho štátu bola témou, o ktorej sa patrilo mlčať. Nielen v médiách sa hovorilo výlučne o makroekonomických úspechoch, pod tlakom sa ocitla občianska spoločnosť, vrátane odborov, v zahraničí sme boli nekritickým podporovateľom USA. Takmer nič z toho dnes neplatí.

Keď nová vláda zrušila platby za zdravotnícke výkony (v ordináciách a lekárňach 20 Sk, v nemocniciach 50 Sk/deň), odporcovia ju obviňovali z populizmu. Rovnaké obvinenia si užila, keď dôchodcom pred Vianocami mimoriadne priplatila. Podobne nedávno, keď na premiérov zásah železnice zastavili rušenie niektorých spojov. Možno súhlasiť, že ide o symbolické činy, ktoré nemali zásadné dosahy na rozpočet, ale ich symbolika je silná. Poplatky v zdravotníctve, okliešťovanie sociálnych dávok a rušenie spojov ani predošlej vláde nepriniesli väčšie peniaze, boli symbolom ideológie. Symbolizovali nižšiu úlohu štátu vo verejných službách a prenášanie ich financovania na občanov. Dzurindova vláda dávala najavo, že mieni likvidovať výdobytky sociálneho štátu, posilniť individualizmus a zrušiť či minimalizovať prvky solidarity.

Ficova vláda nepristúpila k symbolickým zmenám len preto, lebo boli jednoduche a finančne málo bolestive, ale najmä preto, že mohla vyslať signál o hodnotách politiky. Dnes je predčasne povedať, či sa signály premenia aj na jednoznačne smerovanie praktickej politiky. Na tento rok boli ohlásene revízie viacerých reforiem a ešte nevieme, či sa aj uskutočnia. Ale už fakt, že sa o nich rozpútala verejná debata, svedčí o zmene klímy. Zrazu sa vytvoril priestor, v ktorom sa k slovu dostávajú aj kritici pravicovej politiky, v mediách sa už píše aj o negativoch reforiem, k ľuďom sa dostávajú argumenty, ktore odhaľujú slabé miesta, poukazujú, že vo vyspelom svete sa ide aj inou cestou, ba odhaľujú sa aj vyslovene podvody. Napr. poplatky priniesli 2,5 mld. Sk, ale ja tak celkové náklady na zdravotníctvo vzrástli o 1,5 mld., čiže efektivita se nezvýšila. Veď aj v USA se vedie dabata o zrušení poplatkov na VŠ, aj keď existujú kompenzácie, lebo zistili, že odrazujú časť záujemcov, ktorí tak hľadajú alternatívu.

Slovenská televízia reportážami o reforme zdravotnictva demaskovala Svetovú banku, poukázala na jej netransparentné rozhodovanie, na vyhadzovanie peňazí z jej pôžičky. Odhalila, že SB privierala oči nad financovanim ľudí blízkych vtedajšiemu ministrovi zdravotnictva, nepreverovala reálne výkony a výsledky práce ľudí, s ktorými na návrh ministerstva podpisovala zmluvy, a ignorovala kritiku vôči reforme. Financovala propagandistickú kampaň vlády namiesto verejnej diskusie. Považujem to za dôležite, lebo pred rokom som bol jediným novinárom, ktorý o tom písal a ľavicový týždenník Slovo bol jediným mediom, ktoré tejto kritike dalo priestor. Verejná kritika medzinárodnych finančných inštitúcii nebola prípustná, už vôbec nie vo verejnoprávnych mediách. To malo významné konzekvencie, lebo verejnosti boli SB a MMF ponúkane ako bezúhonné a objektívne autority pri hodnotení vlády a keďže to ľudia všade počúvali, verili tomu. Dnes sa im otvárajú oči, čo pravicu oslabuje, lebo odvolávanie sa na SB a MMF už nepôsobí zázračne. Príklady zo SR sú českej verejnosti zrozumiteľné. Určite budete konfrontovaný s chválou pravicovej politiky zo strany SB a MMF. Ak vopred demaskujete ich retoriku, znemožníte pravicovým reformátorom získavať aspoň dočasne verejnomienkovú podporu, čo by mohlo oslabiť odhodlanie vlády k zásadným reformám.

So zdravotníctvom je spojený pokus súčasnej vlády o posilnenie úlohy štátu, solidarity a oslabenie trhu vo verejných službách. K činnosti ministra Ivana Valentoviča mám výhrady, ale podporujem jeho úsilie znížiť význam súkromných zdravotných poisťovní. Zmeny, ktore presadil jeho predchodca Rudolf Zajac, totiž viedli k posilneniu súkromných subjektov a trhových principov. Výsledkom je z pohľadu starostlivosti zníženie dostupnosti pre nemajetných, z pohľadu financií nasmerovanie vačších objemov do súkromných firiem. Platí to o zdravotníckych zariadeniach, ale kľúčovými hráčmi sú poisťovne - majú rozhodujúce nástroje. Zatiaľ, čo občania im musia platiť odvody, poisťovne sa samostatne rozhodujú, kam ich nasmerujú. Výsledkom je o. i., že jeden vlastník stojí za poisťovňou, nemocnicami, ordináciami, lekárňami a záchrannými službami - vytvára sa reťazec, kde z pacienta je väzeň. Valentovič navrhuje, aby boli poistenci štátu len vo verejnoprávnych poisťovniach, čím by vláda zlepšila kontrolu nad vlastnými peniazmi. Aj by ušetrila, lebo tieto poisťovne vykazujú nižšie administratívne výdaje, než súkromné a najmä netvoria zisk. Začal aj uvažovať návrat modelu jednej poisťovne, čo by umožnilo šetriť na administratíve, manažmentu, reklame atď. Veď systém viacerých ZP funguje len v deviatich zo tridsiatky zemí OECD.

Ministerka práce Viera Tomanová zvažuje podobné. V SR dva roky funguje trojpilierový dôchodkový systém, vychádza z oslabenia solidarity, zníženia prerozdelovania, posilnenia tzv. individuálnej zodpovednosti za budúcu penziu a z uplatnenia trhu na báze »služieb« poskytovaných súkromými firmami, ktoré (ako v zdravotníctve) podnikajú s verejnými zdrojmi. Povinné odvody sú verejnými zdrojmi ako dane. Ministerka zvažuje, že povinný vstup do kapitalizačného, súkromného piliera zmení na dobrovoľný, aby ľudia mohli zostať len vo verejnoprávnej Sociálnej poisťovni (SP). Tiež zvažuje zmenu rozdelenia odvodov, aby menej peňazí išlo do súkromných dôchodkových spoločnosti a viac do SP.

V zdravotníctve, ako aj v dôchodkovom systéme Ficova vláda zvažuje, alebo novelami zákonov navrhuje oslabenie súkromných poisťovní. Navrhuje zníženie sily súkromného prvku a trhu a posilnenie prerozderovania cez verejnoprávne, nie štátne inštitúcie, čiže posilnenie solidarity a zodpovednosti štátu za sociálne služby.
Obe vládne úvahy vyvolali reakciu, ktorú nemožno podceňovať. Proti sa nepostavila len aj tak nedôveryhodná pravicová opozícia, ale aj tzv. nezávislé think-tanky, analytické inštitúty a občianske združenia, ktoré združujú tak do 10 ľudí. Proti sú zahraničné finančné inštitúcie. Ony organizujú kampaň, koordinujú mimovládne subjekty, tlačovky, vyhlásenia, materiály, konferencie. To neostáva bez odozvy. Ministerka už nehovorí o znížení odvodov do súkromných dôchodkových spoločností, dobrovoľnosť vstupu do nich má byť len pre starších, pre mladších má účasť ostať povinná. Minister už tiež o jednej poisťovni nehovorí. Stále viac hrozia len kozmetické, nie zásadné zmeny.

Ide o desiatky miliárd ročne koncentrované v súkromných rukách. Majiteľmi zdravotných poisťovni a dôchodkových spoločností sú takmer výlučne finančné skupiny, ktoré dokážu »zainvestovať« do presadenia svojich záujmov a keďže ide o súkromné firmy, nemôžete kontrolovať, kam peniaze dali. Už len mediálne kampane a štúdie sú obrovské výdavky a ťažko sa proti nim bojuje. Najdôležitejším výsledkom reforiem pravice reforiem v zdravotníctve a dôchodkovom systéme je sústredenie obrovských zdrojov v súkromných rukách. Taký účastník sa stáva najsilnejší a najvplyvnejší, získavá monopol a diktuje pravidlá. Po pár rokoch prevyšuje aj silu politických strán a tie strácajú možnosť presadiť zmeny proti nemu. To nie je teória, obávam sa, že SR sa onedlho môže stať praktickým prikladom. Zavádzajie poplatkov nemá len efekt ekonomický či v kvalite danej služby, občania sa kvôli nim musia viac zaoberať vydelávaním peňazí a nemajú toľko peňazí na vzdělávanie a toľko času a energie na spoločenské aktivity, znižuje sa ich rozhľad a lahšie sa nimi manipuluje.
Berte to vážne. Ste v opozícii, ale nemôžte sa uspokojiť iba s kritikou reforiem. Využite všetky možnosti mobilizácie verejnosti, ak vláda príde s takýmito návrhmi. Použite SR na vysvetlovanie dopadov a demaskovanie záujmov. Globálny kapitál má premyslené a odskúšané modely reforiem tak, aby sa nedali zvrátiť. Aspoň nie úplne. Aby, až prídete k moci, ste nezistili, že máte zviazané ruky."

Braňo Ondruš

• < Předchozí
• Další >