Významný deň robotníkov na Slovensku

Podrobnosti

Vytvořeno 13. 7. 2005

Twitter

Výkriky, slzy, objímanie a ďalšie prejavy radosti zaznievali 23. júna Ružomberkom. Aj také prejavy má vzťah medzi robotníkmi a podnikateľmi. Samozrejme, neobjímali sa navzájom. Radosť bola u robotníkov, zástupcovia podnikateľov mali hlavy v smútku. To ružomberský súd vyriekol rozsudok o neplatnosť okamžitého prepustenia z práce piatich zamestnancov Mondi Bussiness Paper. Je to významný deň pre všetkých zamestnancov na Slovensku. Prečo?

Skúsenosti s kapitalizmom majú Slováci už 15 rokov – prepúšťanie zo zamestnania, otrockú prácu za minimálnu mzdu, alebo zadarmo, keď podnikateľ nevyplatil žiadnu plácu, zvyšovanie intenzity práce, porušovanie bezpečnosti pri práci, znižovanie sociálnych vymožeností, arogancia typu „keď sa ti nepáči môžeš ísť“, nezamestnanosť, hladové doliny, vysťahovalectvo atď. a pod. Dosiaľ slovenskí zamestnanci boli prevažne ticho a ticho to všetko trpeli. Ak sa niekde začali búriť bolo už neskoro – fabrika bola rozkradnutá a v konkurze.
V Ružomberku sa však robotníci vzbúrili v prosperujúcej fabrike.
Zahraničný investor, využíva lacnú slovenskú pracovnú silu. Za pár korún tu ľudia drú, kým v pobočkách tej istej firmy v zahraničí robia ich kolegovia menej a za oveľa vyššie platy. Preto minulý rok robotníci povedali: „nechceme robiť za mizerný plat, chceme výrazné zvýšenie“. Existujúce odbory začlenené do KOZ na čele s predsedom, ktorý je vo fabrike slušne platený, sa zľakli a iniciatívu odmietli: „takéto zvýšenie platov nemôžme požadovať“. Darmo, že celý gigant je medzinárodne v miliardovom zisku, slovenskí robotníci musia, podľa šéfa odborov Drevo, lesy, voda, robiť za pár korún. Preto zamestnanci mimo odborov spísali petíciu, v ktorej vyjadrujú svoje požiadavky. Petíciu podpísalo vyše tisíc zamestnancov, t.j. 90% z výrobného úseku. Reakcia firmy? Okamžité prepustenie petičného výboru. Údajne za prípravu divokého štrajku a zavádzajúce informácie o mzdách vo fabrike. A odbory súhlasili.
Petičný výbor sa však nedal zastrašiť. Podal žalobu na súd o neplatnosť okamžitého prepustenia a založil nové odbory Papier. O ich legálnej existencii informoval zamestnávateľa a očakával, že ten, dodržujúc slovenské zákony začne s nimi rokovať o prípravu novej kolektívnej zmluvy. Mondi Business Paper však uznalo nové odbory až na nátlak niekoľkých protestných mítingov zamestnancov, a aj to len oficiálne - pre média. O niekoľko dní fabrikou koloval list vedenia, že nové odbory neuznáva a nebude s nimi komunikovať. Vedenie zamestnancov vystríhalo pred vstupom do ZOO Papier a aby situáciu ešte viac vyhrotilo, prepustilo robotníkov podpísaných na zápisnici prvého zasadnutia ZOO Papier, podalo na petičný výbor žalobu na 20 miliónov, zákaz komunikácie s médiami o mzdách v SCP a zákaz konania za ich zvýšenie, všetko kvôli údajnému poškodeniu dobrého mena spoločnosti.
Toto je tvár kapitalizmu – arogancia podnikateľov voči chudobným. Naoko sa tváriť, že každý má právo na názor. Keď však tvoj názor je, že ti patrí väčší plat, čo ohrozuje podnikateľský zisk, okamžite ťa prepustia, cez svoje kontakty s ostatnými podnikateľmi v okolí zabezpečia, aby si si nemohol nájsť inú prácu a odsúdia teba a tvoju rodinu na živorenie, kým oni budú v pohodlí svojich palácov vyberať z pečeného moriaka to najchutnejšie mäsko. A aby ťa ešte viac zdeptali zakážu ti hovoriť a uvalia na teba pokutu 20 miliónov.
Toto je tá demokracia, v pravom slova zmysle – diktatúra, totalita bohatých.
Avšak v Ružomberku narazila kapitalistická kosa na kameň. A petičný výbor je skutočne z kameňa. Skúste si seba predstaviť na ich mieste – vykašlete sa na všetko a pôjdete si hľadať inú prácu, hoci aj do Čiech, alebo sa postavíte na odpor a pokúsite sa bojovať proti bohatým a bezpráviu, ktoré páchajú? Neraz títo robotníci zvažovali takúto možnosť, ale vždy ostali stáť na otázke: „ako by som sa pozrel do očí svojim kolegom?“.
Toto je otázka robotníckej cti. A tá u nich zvíťazila.
Ostali a bojovali. Chodili na ministerstvo práce, spravodlivosti, telefonovali, získali právnikov. Vďaka pomoci ľavicových a komunistických aktivistov a malých komunistických skupín z Čiech sa zúčastnili medzinárodných akcií ako Európske sociálne fórum v Londýne, či diskusného stretnutia s odborármi z Nemecka. Títo aktivisti a skupiny pomáhali radami a názormi, organizovali medzinárodnú podporu, zabezpečili míting pred pobočkou Mondi v Rakúsku a stretnutie s ďalšími rakúskymi aktivistami. Vedenie Mondi na Slovensku začalo byť bombardované telefonátmi a emailami zo Slovenska a z celého sveta. Protesty sa organizovali pred pobočkami Mondi v zahraničí. Následne si prepustených robotníkov vyhľadali zahraniční novinári, rakúska televízia ORF natočila o nich dokument. Všetko to stálo množstvo financií a obety. Ba dokonca aj pravicové ministerstvo práce, ktoré prijalo zákonník práce obmedzujúci práva zamestnancov a uľahčujúci zbaviť sa nepohodlných, potvrdilo, že Základná odborová organizácia Papier je legálna a Mondi ju musí uznať.
Medzitým prebiehali súdy – o neplatnosť výpovedí, o pokutu 20 miliónov, o uznanie Papieru.
A toho pamätného 23.júna súd vyriekol rozsudok: Výpovede sú neplatné. Arogancia kapitalistov bola tak evidentná, že súd ťažko mohol rozhodnúť inak.
Ešte pred vynesením rozsudku zástupcovia Mondi Bussiness Paper sa chceli s robotníkmi dohodnúť. Ponúkli každému 500 tisíc, ak to všetko nechajú tak a prijmú výpovede. Robotnícka česť však nepustí. Všetci odmietli. Neodmietli len 500 tisíc korún, odmietli debatovať o akejkoľvek dohode. „Nejde nám o peniaze“, povedal Jozef Krnčan, predseda ZOO Papier.
Mondi teda, podľa rozsudku súdu, musí prepustených zobrať naspäť do fabriky. Proti rozsudku sa ešte môže odvolať a tak ďalej natiahnuť čas. Ten totiž hrá v prospech firmy. Čím dlhšie sa problém ťahá, tým dlhšie sú prepustení bez príjmu, a preto si musia hľadať iný zdroj obživy a nechať svoju oprávnenú odborársku aktivitu. Zároveň zamestnanci vo fabrike prestávajú veriť v úspech Papieru a dostávajú sa späť do odborárskej apatie, ktorá je potrebná pre firmu.
Veríme, že robotnícka česť prepusteným odborárom nedovolí vzdať sa boja za svoje práva. Všetko sa začalo petíciou s požiadavkou zvýšenia platov. A túto požiadavku treba vybojovať. Zároveň treba, ako prax ukázala, zrušiť staré zbyrokratizované odbory s dobre plateným šéfom. Tie sú hlavnou príčinou celého problému. Mali zastupovať robotníkov, ktorí požadovali výrazné zvýšenie platov a svoj názor vyjadrili v petícii. Preto treba vytvoriť nové, radikálne a demokratické odbory.
Je len hanbou, že tam kde prebieha robotnícky boj, tam KSS opäť chýba.
Boj týchto robotníkov je príkladom pre ďalších a ďalších zamestnancov na Slovensku, gniavených kapitalizmom. Je precedensom – a tým je výnimočný.
Mená štyroch robotníkov – Jozef Daniš, Jozef Krnčan, Ján Lacko, Peter Pavelka vojdú do dejín.
Robotnícka česť a morálka znovu ožíva.
S kapitalistami sa dá bojovať aj v oklieštených podmienkach dnešného kapitalizmu. A dá sa aj vyhrať.
 

Martin Petrovský

{moscomment}

• < Předchozí
• Další >