Mondi Bussines Paper vs. jeho zamestnanci

Podrobnosti

Vytvořeno 16. 7. 2005

Twitter

Všetci pokrokoví ľudia na Slovensku ale aj na celom svete pozorne sledovali 23.mája 2005 priebeh súdu v Ružomberku. Ten rozhodoval o neplatnosti okamžitého prepustenia z práce piatich robotníkov Mondi Bussiness Paper, ktorí boli členmi petičného výboru za zvýšenie miezd vo fabrike. Súd vyriekol ortieľ – prepustenie je neplatné. Sála sa začala otriasať radosťou. Ako víťazní robotníci prežívali tento deň? Nechajme hovoriť Jozefa Daniša. „Sudca už po predchádzajúcom pojednávaní požiadal nášho právnika, aby pripravil náš návrh na odškodnenie.

Predpokladali sme, že rozhodnutie bude v náš prospech.“ Tušenie je tušenie, istotu však človek nemá. „Na pojednávanie sme prišli všetci. Plná sála nás bola. Toto ešte ružomberský súd nevidel.“ Prišli aj rodiny, manželky so všetkými deťmi, rodičia, kolegovia. „A koľko novinárov. Takmer so všetkých novín tu boli. Prišla aj ORF, ktorá o nás natáčala dokument.“
Na začiatok pustil sudca dovnútra iba prepustených zamestnancov, zástupcov firmy a hostí. Potom pustil aj novinárov. „Normálne má pred sebou jeden mikrofón. Všetkým novinárom dovolil, aby si urobili z priebehu záznam, a tak sa mu na stole zjavilo množstvo mikrofónov.“
Jožo sa zasmial: „Ja som mal oblečený čierny oblek, náš advokát biely. Vraví mi, že v tomto bielom obleku nedávno vyhral na Najvyššom súde pracovnoprávny spor, ktorý trval 9 rokov. Takže sme tam spolu dobre ladili.“
Na začiatok vystúpil právnik Mondi. Ponúkol dohodu o mimosúdnom vyrovnaní, každému ponúkol 24 násobok priemernej mzdy, to je zhruba 500 tisíc. „Aj sudca sa ho spýtal, to iba 500 tisíc im ponúkate? Právnik potvrdil, že áno. Sudca len zobral návrh dohody od právnika a bez toho, aby si ju pozrel, vložil ju do spisu. Náš právnik sa ku mne naklonil a vraví, to je gesto, že ju nemáme prijať.“
Návrh dohody s robotníkmi trochu zamával. 500 tisíc nie je suma, ktorú môžete dostať každý deň. „Ja som sa po chvíľke rozhodol. Nechcem túto dohodu, nechcem žiadnu takú dohodu. Už predtým som s testinou a manželkou prediskutoval aj túto otázku, ako sa v takej chvíli zachovať. Testiná mi jednoznačne povedala ´neber nič, nešiel si do toho pre peniaze´ a manželka len doplnila ´mama má pravdu´. Videl som však že Jožo zobral vážne dohodu do rúk a začal ju študovať.“ Súd sa prerušil na 15 minút. Jozef Krnčan študoval dohodu, radil sa s rodinou, s právnikmi, podobne Peter a Janko. „Tŕpol som, ako sa rozhodnú. Po 15 minutách sudca začal pojednávanie. A na moju radosť cítil som z kolegov, že dohodu nechcú. Janko začal licitovanie ‘a to prečo len 24 násobok nám dávate? Prečo nie 240 násobok?‘ Právnik mu na to, že ponúkajú 24 násobok. Ja som sa spýtal ‘a to musíme všetci dohodu prijať, alebo stačí ak ju prijme jeden?‘ ‚Všetci‘, znela odpoveď právnika. Takto sme sa s nimi trochu hrali. Až Peťo sa postavil a vraví ‚Ja neprijímam‘. I Janko sa pridal ‚ani ja nechcem, ja chcem robiť, mám pred dôchodkom, kde ma zamestnajú?‘ Jožko takisto odmietol. Sudca sa nás ešte spýtal ‚odmietate dohodu alebo sumu‘. Všetci sme odpovedali ‚dohodu‘.
Tak pojednávanie pokračovalo ďalej. Bol vypočutý ešte jeden svedok. „Zástupcovia Mondi navrhovali predvolať ešte dvoch svedkov, ďalšieho šéfa odborov a ešte jedného. Sudca však odmietol s tým, že jeden z nich bol už vypočutý a nepovedal nič nové, čo by dokazovalo právoplatnosť výpovedí a že vypočutie druhého takisto neprinesie nič nové.“
Pred vynesením rozsudku bola opäť krátka prestávka. „Všetci novinári sa okolo nás zhŕkli. Hovoria nám, mali ste tie peniaze zobrať. Ja im na to: Česť ani morálka sa nedajú kúpiť za žiadne peniaze. Ako by sme sa pozreli do očí ostatným kolegom, ktorí nás do poslednej chvíle podporovali? Že sme zobrali peniaze a na všetko sa vykašľali? A kde by sme išli potom v Ružomberku robiť? My chceme pracovať. Zlatý bol Peťo, aj mama mu vraví ‚Mal si tie peniaze zobrať.‘“ Isteže pokušenie je to veľké, keď sa vrátia do zamestnania nečaká ich otvorená náruč a zamestnávateľ im bude klásť prekážky a čakať na akúkoľvek chybu, aby ich prepustil pre porušenie pracovnej disciplíny. „Peťo jej na to ‚Ako som mohol tie peniaze zobrať? Veď ešte máme niečo našporené, tak to nejak vydržíme.‘ Krásne to bolo pre Janka, syn prišiel k nemu a hovorí ‚toto je najlepší darček k vášmu výročiu sobáša.‘ V ten deň mali s manželkou výročie a jeho vlastný syn mu takto povedal. Toto sú skutočne nezabudnuteľné okamihy. Právnik Mondi postával na kraji sám, Peťovi mu ho prišlo ľúto, podišiel k nemu a vraví mu ‚nebuďte smutný, nebude to také zlé‘.“
Po 15 minútovej prestávke sudca opäť otvoril pojednávanie. Išiel vyniesť rozsudok. „Všetci novinári sa pripravili, bola tam aj ORF, ktorá chcela zachytiť každý moment z vynesenia rozsudku. Sudca začal ‚Vstaňte a vypočujte si rozsudok. V mene republiky...‘.Keď povedal, že vyhlasuje výpovede za neplatné, nahol sa ešte k tým desiatkam novinárskych mikrofónov, aby bolo počuť a zopakoval ‚výpovede sú neplatné‘. Keď som to počul, nech som sa bránil, ako som chcel, vyhŕkli mi slzy do očí. Nastala všeobecná radosť, všetci sme sa začali objímať, tešili sme sa. Sudca nás prerušil a hovorí ‚môžem ešte dokončiť? Chcel by som prečítať zdôvodnenie.‘“
„Keď som vyšiel von z miestnosti, zvýskol som. Naša radosť pokračovala ďalej. Všetci nám gratulovali. Aj pani na vrátnici mi podáva ruku a hovorí ‘Robím tu 20 rokov, ale taký súd a takú atmosféru som ešte nezažila.‘ Ešte na schodoch sa začala tlačovka. Na záver som poďakoval všetkým v rodine, všetkým kolegom, všetkým známym a priateľom čo s nami boli do poslednej chvíle. Ozval sa všeobecný potlesk. No bolo to niečo nádherné, úžasne. Toto sú neopakovateľné okamihy. Začali sme telefonovať všetkým známym, priateľom, čo nás podporovali, telefonoval som aj do zahraničia, hoci to stojí veľa peňazí. Začali prichádzať krásne SMS-ky. Vo všetkých novinách to bolo, snáď len Pravda a Nový čas to neuverejnili, ešte aj v Športe o tom písali.“.
Jožo Daniš pri opisovaní toho dňa sa opája radosťou a šťastím. Mesiace tŕpnutia a neistoty priniesli prvý úspech. Súd dal za pravdu im. Prepustených to napĺňa novou nádejou, odteraz to už pôjde ľahšie.
Pri všetkých tých gratuláciách stál vedľa hovorca Mondi a Joža Daniša sa pýta “Prečo ste tie peniaze nezobrali?“ Vidieť, niekto nepochopí, že peniazmi sa nedá všetko kúpiť.
 

Martin Petrovský

{moscomment}

• < Předchozí
• Další >