Súd Z.Cingeľová ? US Steel sro. sa začal

Podrobnosti

Vytvořeno 9. 6. 2005

Twitter

26. mája sa konalo prvé pojednávanie ohľadom neplatnosti okamžitého prepustenia z práce Zuzany Cingeľovej, známej bojovníčky za práva pracujúcich. V období novodobého kapitalizmu na Slovensku sa neustále znižujú sociálne práva a vymoženosti – ten pre kapitalistov nevhodný prežitok socializmu. Zamestnanci, buď nezvyknutí na odpor, alebo kvôli holubičej slovenskej povahe, to všetko ticho prijímajú a ponadávajú si v krčme...

Zuzana Cingeľová patrí medzi tých málo robotníkov, ktorí nie sú a nechcú byť ticho. Roky sa v US Steel sro. ozývala, keď sa znižovali výhody zamestnancom, keď sa porušovali bezpečnostne predpisy. Ozývala sa nie kvôli sebe, ale kvôli kolegom. Pracovala v odboroch, informovala vedenie US Steel sro., volala inšpektorát práce a pod. Odmenou jej boli, ako sama vraví, fyzické napadnutie, kolegovia sa s ňou nesmeli rozprávať a podobné terorizovanie. Roky bola poctivou pracovníčkou VSŽ, a podľa jej slov, roky nemusela držať hladovky a starať sa o veci, o ktoré je dnes donútená sa starať.
Keď videla, že sa situácia v US Steel zo strany vedenia nerieši, rozhodla sa 2.6.2004, v čase svojho pracovného voľna, posadiť pred US Steel sro. a držať hladovku. O svojom proteste a dôvodoch informovala vedenie US Steel sro. Čakala, že takéto krajné riešenie pohne jej šéfmi.
Tento spôsob protestu - hladovka - bol kedysi po 17.novembri 1989 veľmi populárnym. Známy je český hladovkár-protisocialistický disident, hladujúci proti tzv. totalitárnym praktikám vtedajších komunistov, ktorý hladoval desiatky dní vo svojom rodinnom dome a každému bolo jasné, že pri serióznej hladovke by už dávno umrel. Po tom, ako tento druh protestu dostatočne sprofanoval, ľudia s hladovkami prestali. Koniec-koncov, socialistický režim padol inak.
Ani v tomto prípade hladovka Zuzany Cingeľovej nepomohla. Vedenie firmy ju šikanovalo, vyhodilo z pozemku US Steel sro., ba staralo sa aj o to, aby nemohla držať hladovku na verejnom priestranstve, odoprelo jej vstup na WC.
Po troch dňoch pracovné voľno Zuzane Cingeľovej skončilo a ona ráno 5.6.2004 chcela nastúpiť do práce. Ešte predtým navštívila nemocnicu v Šaci, aby si potvrdila, že napriek trom dňom hladovky je schopná vykonávať svoju prácu. Lekár nevydal zákaz práce.
Pri vstupe do firmy ju však čakalo prekvapenie. Čipová karta, ktorou sa zamestnanci registrujú pri nástupe do práce, bola zablokovaná. Bezpečnostná služba strážiaca areál ju nechcela pustiť dovnútra. Za chvíľu prišiel vedúci bezpečnostnej služby, dal jej fúkať, či nie je pod vplyvom alkoholu (samozrejme, že nebola) a odkázal jej, že je povinná ísť na lekársku prehliadku. Výsledok vyšetrenia, ktoré ukazovala, mu nestačilo. Požadoval nové vyšetrenie. Naložili ju do auta, odviezli späť do nemocnice v Šaci, kde druhý lekár vystavil novú lekársku správu – odporúča hospitalizáciu. Zákaz práce však nevydal ani on. Zuzana Cingeľová sa necítila zle – ako povedala, tri dni hladovky nemajú žiaden vážny vplyv na zdravotný stav, ba naopak niekedy sa hladovka odporúča, či už na prečistenie organizmu, alebo ako diéta. Avšak Zuzana Cingeľová nedržala hladovku, aby schudla, či prečistila si organizmus, ale aby verejne poukázala na problémy vo fabrike. Keďže sa cítila dobre a mala výsledok prvého vyšetrenia, neverila druhému lekárovi, odmietla hospitalizáciu a chcela nastúpiť do práce. To jej však bolo opäť odopreté. Neostávalo jej teda nič iné, ako pokračovať vo svojom hladujúcom proteste.
O niekoľko dní zamestnávateľ konštatoval neospravedlnenú neprítomnosť v práci, ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny, a okamžite Zuzanu Cingeľovú prepustil z práce. Okamžité prepustenie prejednal s odbormi, ktoré súhlasili. Aj keď sa jej 8.6.2004 zástupcovia zamestnávateľa pokúsili doručiť okamžité prepustenie z práce na miesto, kde hladovala (zvláštne prečo ho nedoručili poštou, kde by nevznikali pochybnosti o jeho doručení), Zuzana Cingeľová sa o prepustení dozvedela z telefonátu kolegu. Prekvapená, vedela, že podľa zákona musí nejako reagovať, aby bolo prepustenie neplatné, požiadala kolegu, aby niečo napísal. List vedeniu firmy, v ktorom sa konštatuje, že si okamžitú výpoveď neprevzala a aby jej ju poslali poštou domov, podpísala.
Tak sa začala jej strastiplná púť, kedy sa rozhodla, že nebude ani teraz ticho, ale bude otvorene poukazovať na všetky neprávosti kapitalistického režimu. Cestovala po Slovensku a rozprávala sa s ľuďmi, poznávala ako biedne žijú v hladových dolinách, bez práce, ba niekedy bez strechy nad hlavou, držala hladovky, bola niekoľkokrát napadnutá, navštívila Európsky parlament, kde videla ako sa hýri, a kde predstúpila pred zástupcov európskej ľavice.
Celý čas je nezamestnaná a žije a koná len z toho, čo jej prispejú synovia a zo solidárnej pomoci ľudí. Hoci ťažko odrobila desiatky rokov, nemá teraz žiaden príjem. Štátni predstavitelia by povedali, súd musí rozhodnúť. Prvé pojednávanie sa však koná až skoro po roku od prepustenia. A odročený bol na koniec septembra. Takýmto tempom bude trvať niekoľko rokov. Z čoho má človek žiť? Je planou útechu, že ak sa preukáže, že právo, aj na základe dnešných antisociálnych zákonov, je na jej strane, má US Steel sro. vyplatiť náhradu mzdy a umožniť jej pracovať. Dovtedy následkom hladu už možno zomrie.
Na prvom pojednávaní súdu prebehlo prvé vypočúvanie Zuzany Cingeľovej a zástupcov americkej firmy. Obsah výpovede Zuzany Cingeľovej sme v podstate uviedli vyššie. Okrem toho sa snažila načrtnúť, že sú zamestnanci US Steel sro. „mučení a trýznení“ a jej činnosť počas niekoľkých rokov pred prepustením, aby tak naznačila dôvod, prečo ju po hladovke nechceli pustiť do práce.
Zástupca firmy v podstate nepoprel priebeh udalostí, ako ich popísala Zuzana Cingeľová. Len vysvetľoval ich konanie „starostlivosťou o zamestnancov“. Neupierali jej ústavné právo protestovať, keď držala hladovku, odkázali ju len zo súkromného pozemku na verejné priestranstvo. Keď sa usídlila neďaleko električkovej trate, dostali strach o jej život a snažili sa ju dostať aj odtiaľ preč. Len polícia, ktorú Zuzana Cigeľová zavolala, obavy predstaviteľov zamestnávateľa zastavila, keď im vysvetlila, že na danom mieste protestovať môže. Nie je pravdou, že jej odopreli ísť na WC, veď mohla ísť na WC do verejných zariadení, ktoré sú poblízku. Otázkou len ostáva, či sa US Steel takto stará o všetkých svojich zamestnancov v čase ich pracovného voľna, a, vlastne, prečo sa do nich v čase, keď pre neho nepracujú, vôbec stará. Jeho vyjadrenia neraz vyvolali úsmev u ľudí, prítomných na pojednávaní, ba aj u prítomných novinárov.
O udalostiach 5.6., keď Zuzana Cingeľová chcela nastúpiť do práce, sa vyjadril, že lekárska správa odporučila hospitalizáciu a že nie je pravdou, že Zuzana Cingeľová chcela nastúpiť do práce, ale chcela pokračovať vo svojom proteste. Zároveň poprel, že by Zuzane Cingeľovej nedoručili okamžité prepustenie z práce. Dokazoval to listom, ktorý bol napísaný kolegom Zuzany Cinveľovej a ňou podpísaný.
Zástupca firmy bol arogantný, počas reči Zuzany Cingeľovej sa pochechtával, neskôr sa nezdržal invektív, osočoval ju, že sa oháňa Ústavou, či hodnotil jej spanie pod holým nebom, ako nedôstojné civilizovaného človeka (tu spomenieme len reakciu jedného prítomného novinára „a čo tí, čo chodia na čunder?“, či reakciu iného človeka „a na čo je Ústava, ak nie na to, aby sa na ňu človek na súde odkazoval?“). Na jeho správanie sa niekoľkokrát zareagovala aj sudkyňa a napomenula ho.
Na súde sa zúčastnili ľudia, ktorí so Zuzanou Cingeľovou solidarizujú alebo sú tiež nejakým spôsobom postihnutí firmou US Steel sro. Boli zvedaví na postup súdu. Zuzana Cingeľová vystupovala sama bez advokáta. Na človeka „od stroja“, bez skúseností so súdmi, si počínala veľmi dobre a nerozprávala len do vetra, ale konkrétne ukazovala, porušenia ktorých paragrafov slovenských zákonov a Ústavy sa firma dopustila.
Súd bol teda odročený na koniec septembra, kedy majú byť vypočutí svedkovia. Zástupcovia americkej firmy sa ho isto budú môcť zúčastniť. Zuzana Cingeľova, ak dovtedy neumrie hladom, taktiež. Zatiaľ sa zo súdu ponáhľala domov, aby nejakým spôsobom pomohla Rómom, ktorých chcú v Moldave vysťahovať...

Martin Petrovský

{moscomment}

• < Předchozí
• Další >