header

CookiesAccept

Upozornění: tato stránka používá cookies a podobné technologie.

Pokud nezměníte nastavení prohlížeče, souhlasíte s tím.

Rozumím

Přátelští diktátoři USA

„…Spojené štáty poskytli častú a zanietenú podporu zvrhnutiu demokracie v prospech režimov ,priaznivých pre investorov’. Svetová banka, MMF a súkromné banky sústavne vydávajú obrovské sumy na teroristické režimy, sledujúc, ako tieto odstraňujú demokratické vlády. Mnoho kvantitatívnych štúdií ukázalo systematický reálny vzťah medzi pomocou USA a MMF/Svetovej banky krajinám a porušovaním ľudských práv v nich." - Edward S. Herman, ekonóm, spisovateľ a kritik médií a zahraničnej politiky USA

Fascinuje ma, ako v rámci humanity, demokracie pre americké mocenské záujmy USA a ich spojenci podporovali mnohé diktátorské a násilnícke režimy kdekoľvek na svete. A pritom vedeli presvedčiť Pritakávačov v strednej a východnej Európe, že tým presadzujú slobodu a demokraciu spojenú s mierom a prosperitou. V duchu zákonov inkvizície USA a ich spojenci mnohým diktátorom pomohli dostať sa k moci, materiálne a ideologicky ich vyzbrojili a keď bolo treba, aj im pomáhali sa brániť. Mnohým zaručili bohatstvo a moc, zatiaľ čo ich krajina bola chudobná. Títo diktátori sú málokedy potrestaní za spáchané zločiny a ešte zriedkavejšie sa berú na zodpovednosť USA so spojencami za ich podporu.
A takto to pokračuje aj v súčasnosti. Napríklad v roku 1997 dosiahla Clintonova vláda rekord v poskytnutí poradenstva a predaji zbraní diktátorom. Komisia „Washington Research Center Demilitarization for Democracy“ zistila, že USA v roku 1997 exportovali vojenský materiál a zbrane do 52 krajín v hodnote 8,3 miliardy USD, kde podľa Ministerstva zahraničia USA si občania nemôžu demokraticky zvoliť vládu. Podľa riaditeľa komisie Caleb Rossiter rok 1997 bol rekordný aj v celkovom exporte zbraní za 21,3 miliárd USD a v exporte do rozvojových krajín za 15,6 miliardy USD.
(http://www.thirdworldtraveler.com/Pentagon_military/Weapons_dictators_1997.html)
Ďalej v správe „Arms Uncontrol“ sa uvádzajú najväčší nedemokratickí príjemcovia zbraní: Saudská Arábia za 4,7 miliardy USD, Kuvajt za 1,4 miliardy USD, Egypt za 1,2 miliardy USD, Thajsko za 217 miliónov USD a Pakistan za 205 miliónov USD. Správa uvádza aj zoznam 47 nedemokratických vlád, kde USA v roku 1997 trénovali 3908 vojakov a dôstojníkov.

Na web stránke
http://www.thirdworldtraveler.com/US_ThirdWorld/dictators.html je článok s názvom Friendly Dictators (Priateľskí diktátori), ktorý vychádzal z informácií publikovaných v Eclipse Enterprises Trading Card Series – Friendly Dictators, Eclipse Enterprises, PO Box 1099, Forestville, CA 95436, USA. V článku na 22 stranách sú uvedení priateľskí diktátori USA, ich stručné charakteristiky a spolupráca s USA. Detailne spracované vzťahy medzi diktátormi a USA sú opísané v knihách uvedených v kapitole Literatúra pod číslami: 2, 3, 5, 6, 8, 11, 16, 17, 22, 24, 25 a 36, ktoré odporúčam čítať každému, kto sa zaujíma o zločiny, inkvizíciu a totalitu kapitalistickej demokracie. Fascinuje ma teror a rasizmus, ktorým operovali a operujú najrozvinutejšie kapitalistické krajiny vo svete, a ešte väčšmi ma fascinuje, ako pritom vedeli presvedčiť mnohých Pritakávačov, že im ide len o demokraciu, slobodu a ľudské práva.
Prikladám zoznam priateľských diktátorov USA, ktorým USA so spojencami pomohli k moci, verejne alebo neverejne ich podporovali alebo v tichosti tolerovali, lebo boli alebo sú súčasťou záujmov USA v našom demokratickom svete. Zoznam je pre jednoduchosť v angličtine.

Abacha, General Sani - Nigeria
Amin, Idi - Uganda
Banzer, Colonel Hugo - Bolivia
Batista, Fulgencio - Cuba
Bolkiah, Sir Hassanal - Brunei
Botha, P.W. - South Africa
Branco, General Humberto - Brazil
Cedras, Raoul - Haiti
Cerezo, Vinicio - Guatemala
Chiang Kai-Shek - Taiwan
Cordova, Roberto Suazo - Honduras
Christiani, Alfredo - El Salvador
Diem, Ngo Dihn - Vietnam
Doe, General Samuel - Liberia
Duvalier, Francois - Haiti
Duvalier, Jean Claude - Haiti
Fahd bin'Abdul-'Aziz, King - Saudi Arabia
Franco, General Francisco - Spain
Hitler, Adolf - Germany
Hussan II - Morocco
Marcos, Ferdinand - Philippines
Martinez, General Maximiliano Hernandez - El Salvador
Mobutu Sese Seko - Zaire
Noriega, General Manuel - Panama
Ozal, Turgut - Turkey
Pahlevi, Shah Mohammed Reza - Iran
Papadopoulos, George - Greece
Park Chung Hee - South Korea
Pinochet, General Augusto - Chile
Pol Pot - Cambodia
Rabuka, General Sitiveni - Fiji
Montt, General Efrain Rios - Guatemala
Salassie, Halie - Ethiopia
Salazar, Antonio de Oliveira - Portugal
Somoza, Anastasio Jr. - Nicaragua
Somoza, Anastasio, Sr. - Nicaragua
Smith, Ian - Rhodesia
Stroessner, Alfredo - Paraguay
Suharto, General - Indonesia
Trujillo, Rafael Leonidas - Dominican Rep.
Videla, General Jorge Rafael - Argentina
Zia Ul-Haq, Mohammed - Pakistan

V článku sú opísané stručné charakteristiky diktátorov a podpora, ktorej sa im dostalo od USA. Ako príklad spomeniem v skratke iba niektorých zaujímavých diktátorov.

Plukovník Hugo Banzer, prezident Bolívie
Bolívii sa v roku 1970 prezident Juan Jose Torres zahrával s ohňom, keď znárodnil majetok Gulf Oil a cínové bane podriadené záujmom USA. Dokonca chcel nadviazať priateľské vzťahy s Kubou a Sovietskym zväzom. Preto USA podporili zvrhnutie prezidenta Torresa a k moci pomohli Hugovi Banzerovi. Banzer zaviedol režim teroru. Zavrel školy. Za dva roky 2000 ľudí bolo zatvorených a mučených bez súdu. Podobne ako v Paraguaji, Argentíne a Brazílii domorodí Indiáni boli zbavení kmeňovej identity a museli opustiť svoju pôdu. Banzer chcel vytvoriť bielu Bolíviu. Preto desiatkam tisícom belochov z Južnej Afriky sľúbil pôdu po vyhnaných Indiánoch. Keď katolícke duchovenstvo chcelo pomôcť Indiánom, Banzerov režim s pomocou CIA odštartoval teroristický pohon na duchovenstvo, ktorý sa stal modelom aj v iných latinskoamerických krajinách.

Vinicio Cerezo, prezident Guatemaly
V januári 1986 bol vodca kresťanských demokratov Vinicio Cerezo zvolený za prezidenta. Podľa Amnesty International svojvoľné zatýkanie, mučenie, zmiznutia a politické vraždy boli v Guatemale na dennom poriadku počas desaťročí, keď USA financovali tento vojenský diktát. „Americas Watch“ tvrdil v guatemalskej tlači, že v roku 1986 bolo zavraždených okolo 100 ľudí mesačne. O život prišlo vcelku niekoľko desiatok tisíc ľudí a vládne „death squads“ (komandá smrti) zničili približne 400 dedín.

Roberto Suazo Cordova, prezident Hondurasu
Keď v roku 1979 bol v Nikarague zbavený moci Anastasio Somoza, banánová republika Honduras dostala prezývku „The Pentagon Republic". V roku 1978 Honduras získal 16,2 milióna USD americkej pomoci. Prezident Cordova v spolupráci s veľvyslancom USA a honduraským vojskom dovolil, aby Honduras bol tréningovým vojenským centrom pre „Nicaraguan contras“, ktoré financovali USA. Ostalo po nich zničené životné prostredie spôsobujúce nárast rakoviny.

Alfredo Cristiani, prezident Salvádora
V roku 1989 bolo zavraždených šesť duchovných a Cristiani priznal, že vraždili vojaci vycvičení v USA. Od roku 1980 bolo v Salvádore zavraždených 70 000 civilistov.

Jean Claude Duvalier, prezident Haiti
V roku 1957 Francois „Papa Doc" Duvalier sa stal doživotným prezidentom Haiti a založil strategické vzťahy s USA. V roku 1971 ho vystriedal jeho syn Jean Claude „Baby Doc" Duvalier. Počas 30 rokoch vlády zabili 60 000 Haiťanov. Zatiaľ čo Haiťania žili v biede, Duvalierovci si privlastnili značnú časť peňazí z pomoci MMF. Ich režim sa skončil až v roku 1986, keď „Baby Doc“ utiekol do Francúzska a zobral si aj majetok v hodnote okolo 400 miliónov USD. Odhaduje sa, že len počas jeho vlády bolo zavraždených okolo 40 000 Haiťanov.

King Fahd bin 'Abdul – 'Aziz, kráľ Saudskej Arábie
King Fahd bin 'Abdul – 'Aziz je absolútny monarcha v kráľovstve Saudskej Arábie. Fahd a jeho 2000–členná kráľovská rodina vládne systémom stredovekého feudalizmu s podporou USA. Mučenie a amputácie sú bežné rozsudky. Ženy sú diskriminované a ich nevera sa trestá smrťou ukameňovaním. Popravy sú verejné a v roku 1994 ich bolo prinajmenšom 60.

Generál Francisco Franco, prezident Španielska
Generála Franca v civilnej vojne v Španielsku podporovali Hitler, Mussolini a korporácie USA, ktoré podporovali Hitlera. Napríklad Nemecko a Taliansko poslalo Frankovým fašistom 6060 nákladných áut, ale Ford, General Motors a Studebaker ich poslali 12 000. Americkí dobrovoľníci, ktorí bojovali proti Francovi, boli v čase antikomunistickej hystérie v USA perzekvovaní. Francov režim zakázal politické strany a odbory, ale vždy patril medzi spojencov USA.

Adolf Hitler, nemecký kancelár
Počas nemeckého bombardovania Londýna a bojov Nemecka s americkými vojakmi stretol sa prezident americkej ITT korporácie Sosthenes Behn s reprezentantmi Nemecka, aby spolu prediskutovali zlepšenie nemeckého komunikačného systému. ITT navrhla a budovala nacistický telefónny a rádiový systém a dodávala niektoré súčiastky na nemecké bomby. Ďalšie americké spoločnosti, ktoré obchodovali s treťou ríšou, boli General Motors, DuPont, Standard Oil of New Jersey, Davis Oil Co. a Chase National Bank.

Marocký kráľ Hasan II.
Hasan II. mal sedem hlavných palácov, a len v jednej stajni z mnohých mal 260 koní. Vlastnil mnoho tiav, pštrosov a zebier a niekoľko háremov. Pritom nezamestnanosť presahovala 20% a 95% populácie žilo v chudobe. V roku 1975 sa zúčastnil na vojne v Západnej Sahare a USA ho v tom podporovali. V roku 1982 súhlasil, že poskytne marocké územie lietadlám USA v čase naliehavej potreby.

Maximiliano Hernández Martínez, generál v Salvádore
Martínez začal protikomunistické čistky v Salvádore v roku 1932. Bolo zmasakrovaných 40 000 roľníkov a krajina bola vyčistená od indiánskej kultúry.

Mobutu Sese Seko, prezident Zairu
Prvý zvolený prezident Zairu Patrice Lumumba mal socialistické názory, a preto sa americké spoločnosti začali obávať o svoju kontrolu nad kobaltom, meďou a diamantmi, ktoré tam ťažili. CIA zabezpečila, aby bol Patrice Lumumba zavraždený a aby ho nahradil Mobutu Sese Seko. Od roku 1965 bol Mobutu najvýznamnejším spojencom USA v Centrálnej Afrike. Toto spojenectvo mu vynieslo súkromný majetok okolo 5 mld UDS. Nerozlišoval medzi štátnymi a svojimi peniazmi. Keď v roku 1974 USA poskytli Zairu 1,4 milióna USD ako pomoc v boji v občianskej vojne, Mobutu si ich privlastnil. Hoci Zair má viac prírodných surovín ako iné krajiny v regióne, predsa je piatou najchudobnejšou krajinou sveta. Tretina detí zomierala a následkom podvýživy každé druhé dieťa zomrelo pred piatym rokom života. Pretože Mobutu bol tuhý antikomunista, uväznil často aj bez súdu každého, kto bol podozrivý. Za to ho vláda USA a americké korporácie štedro odmeňovali.

Generál Efrain Rios Montt, prezident Guatemaly
Generála Montta počas terorizovania dedinčanov riadil "the spirit of the lord", ktorý ho viedol proti podvratným komunistom, čo boli najmä Indiáni, ktorých okolo 10 000 zavraždil a 100 000 ich muselo utiecť do Mexika.

Alfredo Stroessner, prezident Paraguaja
Alfredo Stroessner sa dostal k moci v Paraquaji roku 1954. Potomok Nemcov a obdivovateľ nemeckého nacizmu ponúkol slobodný pobyt mnohým nacistickým vojnovým zločincom, ako bol Joseph Mengele, a počas vládnutia používal aj nacistické metódy. V Paraquaji stáli pôvodní Ache Indiáni v ceste americkým a európskym korporáciám, ktoré plánovali využívať lesy, bane a pastviny na ich území. Stroessner „usporiadal poľovačky“ na Indiánov. Rodičov vraždili a deti predávali do otroctva. Tých, čo prežili, zhromažďovali v rezerváciách, ktoré viedli americkí fundamentalistickí misionári. V rokoch 1962 až 1975 Paraguaj dostal od USA 146 miliónov USD. V roku 1971 sa vysoký štátny predstaviteľ Paraguaja zaplietol do škandálu spojeného s marseillskou drogovou cestou, ktorou sa dostávali drogy do USA. Až v 80–tych rokoch USA odsúdili režim v Paraguaji za porušovanie ľudských práv a obchodovanie s drogami.

Rafael Leonidas Trujillo, prezident Dominikánskej republiky
USA okupovali Dominikánsku republiku v roku 1916 a k moci dosadili Rafaela Leonidasa Trujilla. USA neprekážalo, že vojenský súd Trujilla odsúdil za únos a znásilnenie. Vládol ako diktátor v antikomunistickom duchu 30 rokov v zhode a s podporou USA. V záujme boja proti komunizmu mučil, organizoval masové deportácie a hromadné popravy. Robotníkov, ktorí žiadali zvýšenie miezd, označili za komunistov a na mieste postrieľali. Podobne postrieľali aj farmárov, ktorí protestovali proti konfiškácii pôdy. Trujillo kontroloval viac ako 80% cukrových plantáží, používal prácu otrokov z neďalekého Haiti, aby profit bol čo najväčší. Pri nezhodách z haitskými robotníkmi dal 20 000 Haiťanov zmasakrovať. Keď dal zavraždiť prezidenta Venezuely Romula Betancourta, ktorý sa opovážil kritizovať Trujillov brutálny režim, pretiekla trpezlivosť jeho protektorov. Nakoniec ho agenti CIA v roku 1961 zavraždili. Až potom Vojenské námorníctvo USA verejne oznámilo, že Trujillo bol usvedčený za znásilnenie.

Generál Sani Abacha, prezident Nigérie
Diktátor v Nigérii, ktorá má bohaté zásoby nafty, preto ho samozrejme podporujú štáty, ktoré z toho ťažia. Achaba po voľbách v roku 1994 dal uväzniť volebného protivníka. V roku 1994 bolo popravených viac ako 100 ľudí a ďalších prodemokratických demonštrantov polícia zavraždila. V novembri 1995 bol popravený environmentalista Ken Saro–Wiwa a jeho osem spoločníkov, ktorí protestovali proti ekologickým škodám spôsobeným koncernom Shell Oil. Shell Oil si to ani nevšimol a napriek tomu, že verejná mienka žiadala bojkotovať nigérijskú naftu, vláda USA to odmietla.

z knihy K. Ondriáše: Bohovia súčasných mytológií a komunizmus

{moscomment}

Partneři:
partneri-kscm
partneri-sckp
partneri-sos
partneri-wdfy
partneri-solidnet
partneri-ceske-mirove-hnutípartneri-festival
partneri-kcp

 partneri-stripkyzesveta

©  Komunistický svaz mládeže

Licence Creative Commons
Toto dílo podléhá licenci Creative Commons Uveďte autora-Neužívejte komerčně 4.0 Mezinárodní License .